Projekty

100 rokov Viedenskej električky

divider

V Múzeu dopravy Slovenského technického múzea na Šancovej ulici je vystavený rušeň Viedenskej električky., ktorá v roku 2014 oslávila 100 rokov.

Snáď každému Bratislavčanovi je pojem Viedenská električka dôverne známy. Aj keď tých, ktorí sa ňou viezli do Viedne na kávu, či nákupy už medzi nami veľa nie je. Viedenská električka, ktorej história sa datuje od roku 1914 prestala premávať po druhej svetovej vojne.

Záchrana Viedenskej električky

V múzeu Mariazelli (Rakúsko) sa nachádza zrekonštruovaný rušeň Viedenskej električky v podobe z roku 1914. Na Slovensku sa doteraz nenachádzala na existenciu tejto električky žiadna pamiatka.

Pred pár rokmi objavila skupina nadšencov z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy v rakúskom Eferdingu pri Linzi druhý rušeň z pôvodných dvoch rušňov legendárnej Viedenskej električky.

Bratislavský okrášľovací spolok zorganizoval prednášku na tému História legendárnej Viedenskej električky, ktorá mala veľký úspech a naštartovala verejnú zbierku.

Bratislavský okrášľovací spolok spolufinancoval kúpu a rekonštrukciu rušňa.

Trasa Viedenskej električky

Trasa Viedenskej električky viedla z prešporského Námestia Korunovačného pahorku do centra Viedne, kde bola konečná vo Veľkej tržnici (Grossmarkthalle). Vlakovú súpravu na prešporskom úseku tvoril rušeň a dva osobné železničné vozne. Po prejdení prešporského mestského úseku sa električka cestou do Viedne zastavila na stanici v Petržalke – Kopčanoch (neďaleko Petržalského cintorína), kde sa vymenili rušne z mestského na medzimestský úsek trate z Kopčian do Gross Schwechatu.

Na predmestí Viedne boli opäť vozne zapriahnuté za rušeň pre viedenský mestský úsek trate. Po skončení prvej svetovej vojny a poklese prepravných nárokov premávali dva prešporské rušne GANZ Eg iba príležitostne a po prestavbe trate v Petržalke na užší rozchod boli po roku 1935 definitívne odstavené v depe v Kopčanoch a v roku 1941 predané do Rakúska.

Od roku 1920 väčšinou ťahal železničné vozne z Bergu cez Petržalku a Bratislavu najmä špeciálne upravený električkový vozeň typu CMg. Práve z toho vznikol zaužívaný názov Viedenská električka.