Aktivity pôvodného spolku

História a vznik spolku | Aktivity pôvodného spolku

Aktivity pôvodného Okrášľovacieho spolku môžeme rozdeliť podľa toho kde sa realizovali. Hlavná činnosť sa sústredila v samotnom Starom meste, kde spolok na mnohých miestach vybudoval celé parky, vysádzal okrasné dreviny a kvety, osádzal lavičky a na domy významných obyvateľov a návštevníkov Bratislavy osádzal pamätné tabule. Ďalšie aktivity spolku sa realizovali v okolí Starého mesta hlavne v Auparku a Horskom parku. Ďalšie aktivity sa realizovali aj v Mestskom múzeu, ktoré založil práve Okrášľovací spolok.

Aktivity spolku v Starom meste:

  • Námestie P. O. Hviezdoslava (Promenáda, Kossuth Lajos Platz) patrilo od svojho vzniku k najcharakteristickejším námestiam starej Bratislavy. Avšak námestie malo zanedbaný charakter až do polovice 90. rokov 19. storočia. V roku 1897 navrhol predseda Okrášľovacieho spolku gróf Štefan Pálffy celkovú premenu námestia na veľký park. Na tieto účely bol založený fond, do ktorého sa rozhodol venovať ročne 500 korún. Hlavné práce na premene námestia s rozpočtom 7000 korún sa začali v roku 1911. Spolok zabezpečil vydláždenie chodníkov, zavedenie plynového osvetlenia, rozmiestenie lavičiek a železných stoličiek. Pred budovou Mestského divadla bola postavená socha Alexandra Petőfiho. Neďaleko sochy dal postaviť spolok meteorologický pavilónik. V západnej časti námestia osadila továreň Stollwerck vtáčiu fontánku na napájanie vtáctva. V priebehu 50 rokov preinvestoval Okrášľovací spolok na tomto námestí 30.000 korún.
  • Komenského námestie. Park grófa Juraja Csákiho (graf Georg Csáky – Park) vybudoval Okrášľovací spolok v roku 1895. Nachádzal sa medzi budovou Mestského divadla (Opera) a budovou paláca Uhorskej obchodnej komory. Parčík slúžil ako letné posedenie pre reštauráciu, ktorá sídlila v paláci Motešických. Dnes je na tomto mieste parkovisko.
  • Park pred kláštorom Notredamiek. Na mieste nedostavanej lode plánovaného kostola kláštora rehole Notre-Dame, ktorý dala postaviť Mária Terézia, vybudoval Okrášľovací spolok park. V roku 1877 preinvestoval spolok v tomto parku 1400,- korún. Dal naviesť humusovú pôdu a predseda spolku gróf Rudolf Pálfy venoval 10 ihličnatých stromov. V roku 1896 bola do parku presunutá z priestoru pred divadlom socha Jána Nepomuka Hummela, ktorej autorom bol známy bratislavský sochár Viktor Tilgner.
  • Park pri Kapucínskom kláštore. V roku 1882 sa rozhodol Okrášľovací spolok upraviť zanedbaný priestor aj pri Kapucínskom kláštore. Vysadil tu pagaštany a agáty.
  • Hlavné námestie (Franz Josef I. Platz) bolo srdcom mesta už od stredoveku, ale zostalo ním dlho aj v 19. storočí. Nachádzala sa tu radnica a v domoch na námestí sa odohralo veľa dôležitých historických udalostí. Nachádzalo sa v zlom stave, preto sa v roku 1876 Okrášlovací spolok rozhodol upraviť ho do reprezentatívnej podoby. Na námestí vysadil záhony ruží a doplnili ich okrasnými agátmi.
  • Parčíky pri Františkánskom kláštore. Na západnej strane Františkánskeho kláštora sa nachádzala fontána, na ktorú umiestnil mramorovú tabulu priemyselník Móric Sprinzl. V blízkosti fontány vytvoril Okrášľovací spolok v roku 1892 parkovú výsadbu v hodnote 1706,- korún, ktorú realizoval hlavný mestský záhradník Pavol Zedník. V tomto parku osadili aj bronzovú bustu významného archeológa Flórisa Rómera. Na východnej strane kláštora bola pôvodne zeleninová záhrada, ktorú spolok premenil na pekný park. Na túto úpravu prispela aj Prvá bratislavská sporiteľňa.

Aktivity spolku v okolí mesta

  • Ďalšou zásluhou Okrášľovacieho spolku bol vznik Horského parku na západnom okraji mesta v roku 1868. V tom čase sa tu nachádzali pôvodné dubové a bukové porasty. Členovia Okrášľovacieho spolku sa rozhodli založiť na tomto území lesných porastov prezývaných „ Študentský les” lesopark – dnešný Horský park. Henrich von Justi ako zakladateľ spolku a starosta mesta nechal vypracovať plán cestnej siete, ktorú tu dali vystavať. V parku bolo osadených 50 kusov lavíc, pri hlavnom vchode bol vybudovaný domček pre strážcu a v roku 1873 bolo tiež vybudované detské ihrisko. Na zavlažovanie slúžili dve studne. Areál parku skrášľovali aj malé stavby zo železa – gloriet, malý pavilón so zalomenými lavičkami alebo kovová rozhľadňa na Murmanskej výšine.

Aktivity Spolku sa tlačou prezentovali hlavne v Pressburger Zeitung, nakoľko viacerí majitelia tohto nakladateľstva, ako napr. Karol Angermayer boli zároveň aktívnymi členmi Spolku.

Financovanie spolku

Spolok bol financovaný z darov svojich členov a priaznivcov. Okrem toho prispievali na činnosť Spolku aj korporácie, ako napríklad Prvá Bratislavská Sporiteľňa. Prispeli aj ďalšie finančné ústavy v Bratislave, Stavebná spoločnosť, továrne Dynamitka, Patrónka, Cvernovka, Plynáreň, Železničná spoločnosť, Nakladateľský spolok, Evanjelický konvent a ďalší.